S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

HncTpyMeHTbi;  2.  rı e p e h .  oGiaöJMTb,  o c - 

.Fia

6

HTb  ( c a e jıa T b   M e n e e   o e r p b iM   n   cHJib- 

HbiM). 

Diqqətini kütləşdirmək

  npHTyıiHTb 

BHHMariHe, 

zehni  (yaddaşı)  kütləşdirmək 

npMTynjıaTb  naMaTb.

K Ü T L Ə Ş M Ə   c y m .  

o t

  r j ı a r .  

kütləşmak.

K Ü T L Ə Ş M Ə K   r .n ıa r.  npHTymiHTbca,  n p n - 

T y n H T b ca: 

1.  T y n H T b ca,  craHOBHTbcsı,  cTaTb 

TynbiM,  HeMHoro  3aTyruıaTbca,  3aTynHTbca. 

Bıçaq kü th şib

  noac  npHTynHJica;  2 .  n e -  

p e n .   yrpaMHBaTb,  }TpaTHTb  o c T p o T y ,  cnny; 

oc.ıaöeB aT b,  oc.TaöeTb. 

Yaddaşı  kütləşib 

k i m i n   naMaTb  npHTynHnacb  y   K o r o .

K Ü T L Ə V İ  n p H J i .   M ä c c o B w fi:  1.  TaKoiı,  b 

k o t o p o m  

yıacTByfOT  u ırrp o K H e   w a ccw , 

6

oJibuıoe  Ko.nnMecTBo  jnoHeft. 

K ülhvi hə- 

rəkat

  M accoB oe  HBHxeHHe, 

kütiəvi  sə/ı- 

nələr

  M a c c o B b ie   c u e H b i, 

k ü th v i  oyunlar 

M a c c o B b ie   w r p b i, 

kütləvi gəzinti

  M a c c o B o e  

ryjiHHbe;  2.  npoaB.tıaıomHİıcH  Macro,  bo 

m h o t h x   c.fiyHaHX. 

Kiithvi qəhrəmanlıq

 M ac- 

c o B b iiı 

repoH3M;  3 .  KaeaıotuHHCH 

6

o Jib - 

m o r o  

KOJiHMecTBa  .nıoaeH. 

Kütləvi  qırğın 

silahları

  o p y x m   M accoB oro  yHHMTO*e- 

HHH  (HCTpeÖJieHHH,  IIOpaiKeHHH), 

k ü th vi 

köçürmə

  M a c c o B o e   n e p e c e jı e H H e ;  4 .  n p o -  

H3BOÄHMMH  B  ÖOJIbmHX  KOJlHMeCTBax. 

KÜt- 

ləvi tirajla

  M accoB M M   T H p a x o M , 

malların 

kü th v i  istehsalı

  M a c c o B o e   n p o H 3 B 0 a c T B 0  

ro B a p o B ;  5 .  ııp e jiH a 3 H aM en ıib iH   xuih  m n p o -  

k h x   c /ıo e B   ııace.TeriHH. 

Kütləvi kitabxana 

M a c c o B a a   Ö HÖJiHOTeKa, 

kütləvi  mahnılar 

M a c c o B b ie   rıe cH H .

K Ü T L Ə V İL Ə Ş D İR İL M Ə   c y m .   o r   r ı a r .  

kütləviləşdirilmək.

K Ü T L Ə V İL Ə Ş D İR İL M Ə K   r j ı a r .   aeaaT bca, 

cfle.TaTbca  M accoB biM ,  nonyjıapH3HpoRaTb- 

c a , 

6

biTb  nonyjıapH30BaHHbiM.

K Ü T L Ə V İL Ə Ş D İR M Ə   c y m .  

o r  

r j ı a r .  

kütləviləşdirmək.

K Ü T L Ə V İL Ə Ş D İR M Ə K   r j ı a r .   n e y i   a c  

jıaTb,  CüejıaTb  M accoB biM   q 

t

 

o

 ,  ÄOÖHTbca 

MaccoBOCTH  M e r o ,   ıi0nyjıapH30BaTb 

m t o

.

K Ü T L Ə V İL Ə Ş M Ə   c y m .   o t   r. nı ar.  

kiit- 

ləvihşmək.

K Ü T L Ə V İL Ə Ş M Ə K   r j ı a r .  

craHOBHTbca, 

CT3Tb  MaCCOBblM,  HpHHHMaTt,  lipHHHTb 

MaccoBbiö  xapaKTep.

KÜTLƏVİLİK  c y m ,   MäccOBOCTb. 

Ədəbiy

-  

yatm  kütləviliyi

 

MaccoBocn,  jıHTepaTypı.ı, 

təbliğatın kiithviliyi

 

MaccoBocrb  arH rauHH.

KÜTLƏVT-SİYASİ  n p n . T.  

MäccoBO-rıo.riH- 

TiİMecKHÖ. 

K üthvi-siyasi  iş

 

MaccoBO-no- 

.fiHTHMecKaa 

p a ö o T a .

KÜTLÜK  c y m .   TynocTb:  1.  cbohctbo,  coc- 

ToaHHe  Tyııoro. 

Baltanın kütlüyü

 

TyııocTb 

Tonopa; 

2 . 

n e p e H .   oıpaıiHMeHirocTb 

yM- 

CTBeHHbix  cnocoÖHOCTeiı. 

Şagirdin  küt- 

lüyü

 TynocTb 

yMeHHKa; 

3.  n e p e H ,  

HenoH-

' 

HT.THBOCTb,  HeCOOÖpa3HTe.nbHOCTb. 

Kütlü- 

yiindən  istifadə  etmək

  k i m i n  

Bocnojib- 

30BaTbca  TynocTbio  x o r o ,   Mbefi .

KÜTSİFƏT  n p r u ı .   n p o c T o p e M .   Tyno- 

pbljlblü.

KÜTÜB  c y u ı .  

y c T a p .   k h h ™ .

KÜTÜBXANA 

c y u j .   y c T a p .  

c m.  

kitab

-  

xana.

KÜTÜBXANAÇI  c y m.   yc - r a p .   cm.  

kitab- 

xanaçı.

KÜTÜM 

c y m .   Kyrj'M  (ueHHaa 

npoMbicjıo- 

Ban  p n

6j   ceM.  KapnoBbix).

KÜVET  c y m .   KiOBeT  (BOflocTOMHaH  KanaBa  i 

no  o

6e  ctopohm   aoponı).

KÜVETKA  c y m .   cJ)o to .  KioBeTKa  (Ban- 

n o 'iK a  

jrna 

o ö p a ö o T K H   h   npoM biB aıiH H   cjjo- 

Ton.fjeHOK).

KÜY  c y m .   1.  myM:  1)  öecnopajıOMHoe  3By- 

MäHne 

m hothx  rojıocoB;  ryjı. 

Küçədəki 

kiiy kəsilmirdi

 

y.nnMHbiri  myM 

H e 

CTHxa'i, 

küyə öyrəşmək

 

npHBbreaTb  k  myMy, 

küydən 

eşitməmək

 

ııe  CJibimaTb 

H 3-3a 

rnyMa, 

küy- 

dən  başım  ağrıdı

 

o t   myMa  roJioBa  pa3- 

6

ü j ı e j ı a c t ;  

2 )  KpHK, 

ccopa,  ııepeöpaıiKa, 

myMHxa. 

Küy  qaldırmaq

 

ııojiHHTb 

myM, 

küy  salnıaq

 

Hajıe.rTaTb 

myMy, 

küy  düşdü 

rıoaHHJica  myM; 

küya  səbəb  olmaq

  bm-  . 

3BaTi>  ınyM;  3 )  .n 

h 

h i  b .  3ByK 

peMH,  o

6pa- 

•jyıomHHca 

b 

h ojiocth  p ıa  

6 e 3  

yMaciHH 

rojıoca; 

4 )  

3ByK  c  Heacno  BbipaJKennoii 

* 

TOIiariblIOCTblO,  B03IİHKaı

npanHOH  pa ö o T e  m e  

r o - 

ji . 

Motordakı küv 

uıyM  b  M o r o p e ;  5 )   iByK 

c 

H e a c ı ıo  

Bbipa- 

*eH iıoü  ToııanbHOCTtıo,  HijıaBaeMbiii  ııe- 

KOToptiMH  BiıyıpeHHHMH  opraııaMn  ııpn 

hx  naTOJTOrHMecKOM  co cto h h h h . 

Sistolik 

küy

 CHcrojiHMecKHH  myM;  2.  ı ı e p e H .   jio>ki>, 

o Ö M ä n , 

BbmyMKa. 

Onun küyünə inanmaym

ı ı e   B cp b T e  e r o   BbijıyM Kaw;  3 .  ııä ıııiK a   (

06

- 

m e e   B O Jiııe ıın e ,  ı ı e p c ı ı o . ı o x ) ;   0  

kiiyə bas- 

maq

  3;ıriHBaTi>  (o fiM aıib in aT b ,  p a c c K a  ii,iBarı> 

n e

6

bi.THUbi),  rib ra T b ,  B p a ib ; 

küyə  satmaq 

k i m i  

n aB o jiH T b   ııa ıiH K y   n a   k o i o .   n e p e -  

n o J io u iH T b , 

ııOÄHMMaTb,  n o a n s n b   ıııyM , 

u ıy M H x y ; 

küyə düşmək

  B iıa a a T b .  B n a c ib   b 

rıaH H K y.

K Ü Y C Ü L   c y m .   c  m  . 

küyçü.

K Ü Y C Ü L L Ü K   c y ı n .   c m .  

küyçüiük.

K Ü Y Ç Ü   c  y  m .  1.  rraH H K ep  ( t o t ,   k t o   iio ji-  

j ıa e T c a  

ııaHHKe, 

p a c ı ı p o c r p a n a e T   e e ) ;   n a -  

H H K ep u ıa;  2 .  ı ı e p e H .  jn y n ,  

j ır y H b a ;  

J i * e u ,  

i 

B p y n ,  B p y H b a .

K Ü Y Ç Ü L Ü K   c y m .   n a r iH x e p c T B o   ( r r o B e j e -  

HHe  n a m iK e p a ) .

K Ü Y - K Ə L Ə K   c y u ı .   1.  m yM ,  u ıy M H x a  ( c c o -  

p a ,   ıı e p e ö p a H K a ) . 

Küy-kələk  qaldırmaq 

n o jn ı a T b   m y M ,  m y M H x y ;  2 .  n a m i K a   (c m h - 

le H H e ,  n e p e n o j ı o x ) .  

Küy-kələk qopdu

  n o a -  

n a j ı a c b   ııaıiH K a.

K Ü Y - K Ə L Ə K Ç İ   c y m .  

n a ı i H K e p ,  

rıaH H K ep- 

u ı a   (M ejıoB eK ,  jı e n c o   n o z m a to m H Ü c a   n a -  

H H K e , 

c e ro m H İi  n aH H K y ).

K Ü Y - K Ə L Ə K Ç İ L İ K  

c  y  m . 

n aH H K ep cT B o  

( n o B e a e ıiH e  

n a ıiH K e p a ) ; 

küy-kəhkçiUk 

etmək

  naH H K epcTB O B aTb  ( BecTH  c e

6

n  KaK 

ııa ıiH K e p ).

K Ü Y - K Ə L Ə K L Ə   H a p e M .   c   myMOM.

K Ü Y - Q A L M A Q A L  

c y m .  

m y M , 

ı u y M n x a  

( o * H B J i e H H e  

n o   ııo B o a y   M e ı 

o

-

j i

.,  ı ı e  

ia - 

c jıy jK H B a ıo m e ro   RJiHaıiHH). 

Küy-qalmaqal 

salmaq

 

ııo /iH H T t  u ıy M H x y .

K Ü Y - Q A R A Ç I  

c y m .  

1. 

K p n K y ıı,  K p H K y ıib H , 

K p H K JlH B b lİİ  M eJlO B eK ; 

2 . 

I lä H H K e p ,  ı ı a ı ı n -  

K e p m a .

K Ü Y L Ə M Ə   c y m .  

o t

 

r . n a r .  

küyləmək.

K Ü Y L Ə M Ə K  

r . ı ı a r .   ııpeyB eJiH M H B aT b  ( ı ı p e j ı -  

c T a B J i a i b  

m t o

- .

i i

. 

b

 

6

o jiı> u m x ,  yBe.riHMeıı- 

HblX 

110

 

C p a B lie iIH K )  C  jreHCTBHTCJIblIOCTbFO 

p a i M e p a x ) .  

O  qədər də küyiəmə

 

ı ı e   ı ı p e -  

y B e J iH M iiB a ü .

K Ü Y L Ü  

ıı  p  

h  

j ı . 

ın y M iib iH   ( ı ı a ı ı o j m e ı ı ı i b i ü  

m y M O M ,  o * H B J ie M ii b ii i ) . 

Küvlü kiiçə

  ıııyM - 

ı ı a a  

y jiH iıa ; 

küvlüsamit

  j i h h i  

b

. 

ııı y M i ı tı ii  

c o ı j ı a c ı i b i ü   ( c o u ı a c ı i b i H ,   b  o ö p a 'iO B a ıı ı iH  

K o r o p o r o   ı ı p e o f i j ı a j ı a e T   ıııy M ) .

K Ü Y L Ü - K Ə L Ə K L İ  

ı ı p H. ı ı .  

myMJiMHWiı: 

1.  C K Jio rıııtıü   uıyMCTb. 

Küylü-kəhkli uşııq-

K Ü Y

K V A

lar

  m yM JiH B bie  a e T H ;  2 .  H an o jiH e n H b iii  rny- 

m o m ,  o * H B JieH H e M ,  cyeTO H . 

Küylü-kələkli 

küçə

  m y M n n B a a   y jı n ıja .

K Ü Y Ü L

1

  c y m .   r p o T   ( n e ı n e p a ,   ııp e H M y u ıe c T - 

BeHHO  H C K y ccT B eH H aa).

K Ü Y Ü L

2

  c y m .   f l H a j ı .  a y n j ı o   b 

3

y

6

a x .

K Ü Y Ü L

3

  c y m .   1.   p o ä .  

Arı  küyülü

  m e j i H -  

H b iü  

poii; 

2 . 

KocaK. 

Balıq küyülü

 

kocsk 

p b i

6

w ;  3 .  C T aa. 

Həşərat küyülü

  d a a   H a c e - 

KOMblX.

K Ü Y Ü L D Ə M Ə   c y m .  

o t  

r j ı a r .  

küyül- 

dəmək.

K Ü Y U L D Ə M Ə K   r j ı a ı   .  ry g e T b :  1.  H

3

gaB aT b 

ryjı. 

Teleqraf dirəkləri  küyüldəyir

  ryjiÄT 

T e jıe rp a c jM b ie   c t o j i ö m ;   2 .  o ö u i h o  

b 

6 e 3 J i .   3 H a ı . :   o

6

  omyuıeHHH  ryjıa. 

Qu- 

laqlarım küyüldəyir

  b   y m a x   ry u H T , 

başım 

küyüldəyir

  b   r o n o B e   r y a n T .

K Ü Y Ü L D Ə Ş M Ə   c y m .   o t   r j ı a r .  

küyül- 

dəşmək.

K Ü Y Ü L D Ə Ş M Ə K   r j ı a r .   c o b m .   t o j ü k o   I 

b o   m h . i . ;   c m . 

küyüldəmək.

K Ü Y Ü L T Ü   c y m .   w y M ,  ry jı. 

Motorların kü- 

yültüsü

  r y jı  m o t o p o b .  

ı

K Ü Y Ü L T Ü L Ü   n p H j ı .   u ıy M H b iü ,  ry jiK H İi.

K Ü Z

1

  c y m .  

f l H a j ı .   arHHTHHK  ( n o M e m e -  

H w e,  x jıe B   j u ı a   a r a a T ) .

K Ü Z

2

  c y m .  

6

o p o

3

f lä   ( r a y ö o K a a  

MepTa, 

n p o -  

B e jje H H a a   H a   n o B e p x H o c T H   3eMJiH  n jıy r o M   ! 

h j i h   a p y r n M   n ax o T H W M   o p y jın e M ) .

K Ü Z G Ə L   c y m .  

Ä H a J i .   K H p n H m a a  

k o

- 

' 

J io a K a .

K Ü Z L Ə M Ə   c y m .   o t   r j ı a r .  

küzləmək.

K Ü Z L Ə M Ə K   r j ı a r .   6 o p o 3 Ä H T b ,  n p o B o jiH T b  

6 o p o 3 a y   a n a   M e x e B a H H a .

K Ü Z L Ü   n p n j ı .   c  

6

o p o

3

fl

6

{i  ( o   n o J ie ,  p a

3

- 

a ejıeH H O M   H a  y q a c T K H ). 

Küzlü tarla

  n o jı e , 

p a 3 » e J ie H H o e   H a  y n ac T K H   ( 6 o p o 3 n a M H ) .

K Ü Z M Ə K   c y m .   a n a j ı .   o k ö i u k o   b   C TeH e  | 

x n e B a ,  k o h i o i u h h   a n a   c ö p a c b m a H H a   H a- 

B 03a.

K Ü Z Ü L Ü K   c y m .   J l H a n .   c m .  

küz1.

K V A D R A N T   c y m .   M ä T .   K B aap aH T   (c e K - 

r o p ,   H e r e e p T a a   ı a c T t   K p y r a ) . 

Müstəvinin 

kvadrantı

  K B ajıp aH T   n.ri

0

CK

0

CTH, 

dairənin 

kvadrantı

  K B ajıp aH T   K p y r a .

K V A D R A T   I  c y m .   K B an p äT :  l . M a T .   p aB - 

H O C TopoH H H H   n p a M o y ro jib H H K . 

Kvadrat 

çəkmək

 H a p n c o B a T b   K B aap aT , 

kvadrat qur-

m aq 

n o c T p o H T b  

KBajıpaT; 

2 .  M a T .  

npoH3- 

BeaeHHe,  HO.TyqeHHOe  o r  yMHoxeHHH  whc- 

jıa  Ha  caMoro  ceöa.  D ö rd  ikinin kvadratı- 

dır 

H eT b ip e 

-  

K B aap aT   H B yx; 

kvadrata y ü k - 

səltm ək 

B 03B ecTH  

b 

K B a a p a r ; 

3 .  T H i ı o r p .  

K p y n n a a   e jiH H H u a   H 3 M ep eH H a,  K O T o p o ii 

nojib3yroTca  juıa  onpeÄejıeHHa  pa3Mepa 

nojıocbi 

H a ö o p a ,  no.Teii, 

KJiıııue  h  T.n.;

4. 

T H t ı o r p .   c n e H H a jib H b if i  M a T e p n a ı  

jı/ıa 

3 a n o jiH e H H a  

n y c T b ix  

M ecT 

b

 

H a ö o p e ;

II  npHJI.   KBaapäTHblH'.  1.  HMeK3UlHH  (joop- 

My 

K B ajıpaT a 

hjih 

H anoM H H aroıU H İi  n o  

cj)op- 

Me KBaapaT.  K vadratstol 

K B anpaTH biii 

ctoji, 

kvadrat  sifət  KcaapaTHoe  jihho,  kvadrat 

yey ə  Tex.   KBcmpaTHbiii  HanHJibHHK,  b>ad- 

ra ty iv  

a B T O .   K B ajıp aT H aa 

pe3b6a;  j i h h i   b. 

k va d ra tya zı  KBajıpaTHoe 

n n c b M O , 

kvadrat 

m ötərizələr 

K B a a p a T H b ie  

ckoökh; 

2 .  m

e t .  

O T H o c a u iH iıc a  

k  

K B a jıp aT y   KaK  n p o H 3 B e - 

jieHHio  o t   yMHoxeHHa  HHC.ua  na  caMoro 

ce

6a.  K vadrat  kök  KBanparabiH  KopeHb, 

kva d ra t  tənlik 

K B a n p a T H o e   y p a B H e tiH e ; 

kvadrat m etr KBajıpaTHbiü MeTp  (Mepa  iijio- 

majiH).

KVADRATİK  n p HJ i .   KBajıpaTHHHbiH.  m a T . 

kvadratık  xəta  

K B an p aT H H H aa 

o u iH Ö K a , 

kvadratik  orta  KBajıpaTHHHoe 

c p e f lH e e , 

kvadratik  p ro q ra m la şd ırm a   KBajıpaTHH- 

Hoe 

n p o rp a M M H p o B a H H e .

KVADRATLAMA  c y ı n .   r j ı a r .  

kvadratla- 

maq,

 

B03BejıeHHe  b  KBaapaT.

KVADRATLAMAQ  r . ı a r .   B03B0jiHTb,  B03- 

BeCTH  B  KBajipaT  (nOMHOJKHTb  flaHHOe  HHC 

jio  Ha  TaKoe  ace  hhcjio).

KVADRATŞƏKİLLİ  n p HJ i ,   KBajıpämbiü 

(HMeıomHH  c|)opMy  KBaapaTa).  K va d ra t- 

şəkilli  ev KBaapaTHbiü  aoM,  kvadratşəkilli 

əkin 

K B a a p a T H b ie   n o c a a K H , 

noceBbi.

K V A D R A T U R A  

c y m .   Ma T.  

KBaapa'vypa:

1.  p a 3 M e p   lU IO IU aaH , 

HCHHCJIHeMOH  B KBajI- 

paTHbix 

eaHHHiıax  (MeTpax  h  T.n.).  O ta- 

ğ m   kvadraturası  KBaapaTypa  KOMiıarbi;

2 .  

Ma T.   nocTpoeKHe  paBHOBejıhkhx  c|)H- 

ryp. 

Dairənin  kvadraturası

  K B aaparypa 

Kpyra  (Hepa3peuuiMaa 

3 aaana  n p eB p a m e- 

HHa  Kpyra  b  paBHOBejiHKHİı  KBaapar);

3 . 

bhhhcjieHHe 

ruıom aaH  

hjih  noBepxHoc- 

th ;  4.  a c T p .   noaoaceHHe  naaHeTbi  ııoa 

npHMbiM  ycraoM  k   aHHHH  Me*ay  3eMJieii  h

KVA

CojiHueM . 

Ayın  kvadraturası

  KBaaparypa 

JlyHbi.

KVADRAT-YUVA 

np HJ i .   K BaapäTH o-nıcı- 

ao B ö ii. 

Kvadrat-yuva  üsulu

  KBaapaTiıo- 

rHe3aoBOH  c n o c o ö   ( c ı ı o c o ö   n o c e B a   n p o- 

nauiHbix  KyabTyp,  npH  k o to p o m   ceMeHa 

pa3M emaıoT  Ha  H ecK 0 Jib K 0   uiTyK  b  yra a x  

KBaapaTa), 

kvadrat-yuva toxumsəpəni

 KBaa- 

paTH0-rHe3a0Baa  ceaaK a  (ceabCK0XO3aü- 

CTBeHHaa  MauiHHa jıaa  noceB a  pa3aHHiibix 

n p o n a ıu n b ix   KyabTyp  K B aapaTH 0-m e3a0- 

BblM  c iio c o ö o m ).

KVADRİLYON 

c y ı u .   KBaapnaaHÖH,  KBaa- 

pıuibOH  (HH cao,  H 3 o 6 p a x ae M o e   eflHHHueii 

c  naTHaauaTbio  HyaaMH,  b  H eK

0

T

0

p b ix  

j 

c T p a H a x   -   a B a a u a r b i o   n e T b ip b M a  H y a aM n ).

KVAKER 

c y m .   KBäKep  (H.neH  xpHCTHaH- 

CKOÜ  peaHrH03H0Ü  CeKTbl,  OCHOBaHIIOİİ  b 

XV II 

b.  h   pacnpocTpaHeHHOii  b  AHraHH 

h 

CLOA).

KVANT  I  c y u ' .  

cj)H3.   x h m .   KBaHT  (HaH- 

M eH biuee  KoaHHecTBQ  K a K o ü - j i .  ƏHep- 

t h h ,  KOTopoe  MOxeT 

6

biTb  nom om eH O  

iu ih   OTaaHO  M oaeK yaapnoü,  aTOMHOH  hjih 

a a ep H o ü   CHCTeMoü  b  0TaeabH0M  a w e   H3- 

M eHenna  e e   cocT oaH H a). 

Kvantın  təsiri 

aeücTBHe  KBaHTa, 

işıq kvantlan

  cBeTOBbie 

KBaHTbi, 

enerji kvantları

  KBam’bi  əııep n iH ;

II 

n p Hj ı .   KBäHTOBbiü. 

Kvantkimyast

  KBaH- 

TOBaa  XHMHa, 

kvantsaatı

 KBaHTOBbie 

nacbi, 

c|) h  

3

. 

kvant  nəzəriyyəsi

  K Bam oBaa  Teo- 

p n a , 

kvant ftzikast

  KBaHTOBaa  (})H3HKa, 

kvant  mexanikası

  KBaHTOBaa  MexaiiHKa, 

kvant ədədi

  KBaHT0B0e  HHcao.

KVANTİTATİV' 

ı ı p n a .   a H H T B .   KBaıiTH- 

raTHBHbiü  (KoaHHecTBeıiHbiü). 

Kvantitativ  \ 

vurğu

  KBaHTHTaTHBHoe  yaap en H e, 

kvan- 

titativ təyin

 KBaHTHTaTHBHoe  oııpeaeaeH H e, 

kvantitativ  şeir  üslubu

  KBaırrHTaTHBHoe 

1 

cT M xocao*eH H e.

KV'ANTLAMA  c y 

m .

 

c 

M  . 

kvantlamna.

 

|

KVANTLANMA  cym, .  

c})H 

'i.  KBaınoBäHHe. 

Fəza  kvantlanması

  ııp o cT p a ııcT B etm o e 

KBaHTOBaHHe, 

enerjinin  kvantlanması 

KBäHTOBaiIHe  3 Iie p i’HH.

KVARS  I  c y ı u .   MHi ı e p .   KBapu:  ].6 e c -